Národy a národnosti


Počet vtipov v tejto kategórii: 205Strana 15 z 41

Prechádza sa Vladimír Iľjič Lenin po Moskve, keď zrazu vidí, ako malé dievčatko plače.
- Prečo plačeš maličká?
- Stratila som kopejku.
Tak sa Lenin zľutuje a dievčatku dá kopejku, no dievčatko ďalej plače.
- Prečo stále plačeš?
- Keby som nestratila kopejku, mala by som teraz dve.
Leninovi sa znepáčilo buržoázne chápanie sveta malého dievčatka, tak jej zobral kopejku, aj šatočky, aj topánočky...
6828
Otázka na rádio Jerevan:
- Počuli sme, že v Moskve majú mäso. Bude aj v Petrohrade?
- Áno, výstava je putovná.
6827
V Sovietskom zväze postavili obrovskú budovu, ktorá mala mať mimoriadny význam. Tá im však spadla. Začali teda vyšetrovať, kto je vinník.
- Tehly, vy ste na vine!
- My? Nie. My sme perfektne vypálené z tej najlepšej hliny.
- Štrk, ty si na vine!
- Kdeže, ja som najkvalitnejší štrk z najlepších riek a preosiaty na správnu hrúbku.
- Cement, ty si na vine!
- Ojojoj, to ste na omyle, ja som tam vôbec nebol!
6825
Tri štáty (Amerika, Slovensko a Rusko) chceli patentovať novú škrabku na zemiaky. Preto sa dohodli na komisii, ktorá rozhodne o tom, ktorá škrabka je najlepšia. Komisia priletela do Ameriky a pozerá:
Škrabka ako stôl, nasypali do nej vedro zemiakov a na druhej strane... puk, puk, puk vyletovali očistené zemiačky. Presunuli sa na Slovensko.
Tam bola vyrobená škrabka ako dva stoly. Vysypali do nej vrece zemiakov a na druhej strane... puk, puk, puk vyletovali ešte krajšie zemiačky. No dobre. Presunuli sa do Ruska.
Prišli k veľkému hangáru, nad ním boli pripevnené koľajnice, na ktorých nasunuli vagón nad hangár. Zrazu sa vagón otvorí a do hangára začalo padať strašné množstvo zemiakov. Keď sa to všetko vysypalo, komisia pozerá odkiaľ začnú vypadávať zemiaky. Odrazu z takých malých dverí na hangáre vybehne muž so zásterou a škrabkou v ruke a kričí:
- Ja sa na to môžem vysrať... všetkých zasypalo a sám to čistiť nebudem!
6823
- Oko volá ten veľká tvrdá žaba, čo neskáče, ale plazuje?
- Korytnák...
6771

« predchádzajúca strana    nasledujúca strana »